Slovenská obchodná inšpekcia údajne zistila, že účastník konania v kontrolnom nákupe nevydal doklad o kúpe. Kontrolovaná osoba počas správneho konania stále namietala, že skutkový stav nebol zadokumentovaný v inšpekčnom zázname dostatočne a žiadal aj vypočuť svedkov – predavača na odstránenie rozporov. Správny orgán vyjadrenia účastníka neakceptoval a kontrolovanej osobe uložil pokutu 600 €. Následne sa voči pokute odvolal na druhostupňový správny orgán a ten pokutu potvrdil. Účastník konania tak podal žalobu na súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.  Krajský súd rozhodnutie SOI zrušil aj s odôvodnením: ,,Správny orgán v preskúmavanej veci nenariadil ústne pojednávanie, a teda nedal žalobcovi možnosť, aby sa pred uložením sankcie vyjadril ku skutku, ktorý správny orgán kvalifikoval ako správny delikt.“ SOI voči rozhodnutiu krajského súdu podala kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil a okrem iného to odôvodnil aj výrokom: ,,Najvyšší súd SR vidí nezrozumiteľnosť prvostupňového správneho rozhodnutia predovšetkým v jeho výrokovej časti o postihu za príslušný správny delikt. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe považuje za potrebné odvolací súd zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Taktiež z hľadiska ustálenej súdnej praxe odvolací súd uvádza, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.“