Na Slovensku asi niet podnikateľa, ktorý by niekedy neprišiel do kontaktu s kontrolou. Každý, kto tento proces absolvoval nám určite dá za pravdu, že to zaťaží psychiku, je to náročné na čas, plynie z toho stres a niekedy to ide aj do peňazí.
Nie vždy kontrola odchodom inšpektorov končí. Práve naopak. Ak títo zistia nejaké pochybenie proces správneho konania ešte len začína. Je to obdobie do budúcna, kde môže podnikateľ svojou aktivitou preukázať nevinu, alebo pochybenie prizná a pokute sa nevyhne.
Ak si vezmeme za príklad len Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá vo výročnej správe za rok 2019 uvádza, že vykonala 16 720 kontrol, z ktorých zistila nedostatky v 31 % prípadoch a vydala prvostupňové rozhodnutia pre uloženie pokút v hodnote 2 665 982 eur, tak si treba položiť otázku, či je v systéme niečo zlé nastavené.
31 percent pochybení je podľa nás veľmi veľa. Treba tiež brať na zreteľ, že aj odhalené pochybenia sú rôzne. Inak by sa malo hodnotiť závažné pochybenie, kde dochádza k predaju potravín po lehote spotreby a inak sa má pristupovať k pochybeniu pri ,,odpadnutej cenovke” na tovare.
Inštitúcie, ktoré môžu prísť podnikateľov skontrolovať počítame na desiatky (Inšpektorát práce, ŠVPS, ÚVZ, SOI, atď.). Je to enormná a byrokratická záťaž pre tých, ktorí sú kostrou našej ekonomiky. Ak chceme našim podnikateľom v podnikaní pomôcť, je potrebné urýchlene prijať systémové zmeny, ktoré budú jednoznačné, rýchlo aplikovateľné do praxe a bez záťaže na štátny rozpočet.
My, zo združenia NEPLAT-POKUTY navrhujeme Vláde SR urýchlene presadiť na začiatok týchto sedem návrhov:
1. Zmeniť represiu na pomoc
V prípade nejakých nedostatkov by mali kontrolné orgány pristúpiť namiesto represie k napomenutiu. Následne sa podnikateľovi určí primeraný čas na odstránenie určených pochybení a vykoná následná kontrola. Po odstránení nedostatkov podnikateľ postihovaný nebude. V prípade nedodržania uložených opatrení navrhujeme postih.
2. Zamedziť stavu, kde zamestnanci kontrolného orgánu zneužívajú svoje právomoci
Zaviesť povinnosť monitorovať proces kontroly. Eliminujú sa tak nedorozumenia, nezhody v zápisnici, korupčné správanie.
3. Vyššia miera participácie zamestnancov kontrolného orgánu na kontrole
V prípade, že bude podnikateľskému subjektu neoprávnene uložená pokuta (stalo sa to v mnohých prípadoch, uvádzame prípady), navrhujeme, aby výšku uloženej sankcie znášali zamestnanci, ktorí sa na predmetnej kontrole podieľali. Týmto krokom sa zvýši transparentnosť a precíznosť pri postihovaní podnikateľa. V prípade, že kontrolný orgán pochybí, tak jeho zamestnanci zaplatia nimi uloženú podnikateľovi.
4. Poskytovanie stanovísk a ich uverejňovanie na webe
Kontrolný orgán na požiadanie podnikateľa poskytne stanovisko k položenej otázke. Stáva sa, že sa podnikatelia dožadujú odpovede a tie im prichádzajú nejednoznačné, resp. bez záväzného stanoviska. Týmto návrhom sa do budúcna eliminujú pochybenia na strane podnikateľov.
5. Zaviesť sumár požiadaviek, ktoré sa kontrolujú
Každý kontrolný orgán by mal oznámiť každoročne v určenom čase zoznam náležitosti, ktoré je potrebné v aplikačnej praxi dodržiavať.
6. Zaviesť informačnú povinnosť
Kontrolné orgány by mali podnikateľov pravidelne na svojich webových stránkach informovať o zmenách v zákonoch, ktoré dohliadajú.
7. Výšku pokuty určiť jednoznačne
Na každé pochybenie by mala byť zavedená tzv. ,,tabuľková metóda”, ako v prípade polície. V praxi nastane vyváženosť a vyššia miera transparentnosti pri ukladaní pokút. Nie je možné, aby sa medzi podnikateľmi robili rozdiely pri rovnakom delikte.
Sme zato, aby sa systematicky začali vytvárať vhodnejšie podmienky pre podnikanie na Slovensku. Pevne veríme, nech sa v praxi použije akékoľvek vyššie navrhnuté opatrenie, výsledný pozitívny efekt sa prejaví rýchlo. Samozrejme, že vieme taktiež pomôcť pri zavádzaní týchto opatrení aj do praxe.
Jozef Pribocký (autor návrhov a bývalý inšpektor SOI)